Pre začiatočníkov

Chov kreviet sa stáva veľmi populárny a v európskych akváriách je k videniu nespočetné množstvo druhov a farebných variácií. Aj u nás sa konečne objavujú importy nových farebne zaujímavých kreviet a niekoľkých málo českým a slovenským chovateľom sa darí ich aj množiť. Mnohí Akvaristi zatúži po krevetkách ako po doplnku akvária, buď preto, že ich chcú vyskúšať ako biologickú zbraň proti riasam, alebo sa im jednoducho páči. Málokto ale vie, že jednotlivé druhy majú často veľmi odlišné vlastnosti a nároky na chov. Akvaristi začiatočníci sa bohužiaľ často dopúšťa prehrešku, keď hádžu do jedného vreca treba všetky ČTVERZUBCI, cichlidy, živorodky a novo aj hlbinnej a všeobecné rozšírenie pritom nároky príslušníkov takej skupiny.

K výberu tých správnych kreviet pre našich akvárium musíme pristupovať rovnako zodpovedne, ako k výberu rýb. Chov niektorých druhov je náročný aj pre skúsených akvaristov, iné nám zase odpustí aj veľké prehrešky v starostlivosti a vďačne a ľahko sa rozmnožujú. Tento článok by vám mal podať základné informácie o chove kreviet a pomôcť vám, aby ste sa zorientovali v ponuke a vybrali si ten správny druh. Nasledujúce informácie berte len ako stručný úvod k chovu kreviet, pred kúpou konkrétneho druhu si zistite podrobnejšie informácie a skúsenosti chovateľov!

Nákup kreviet

Chov kreviet nie je nijako zložitý, ale treba si dávať pozor na niekoľko vecí: v prvom rade na to, aký druh kreviet kupujeme. V obchodoch často ponúkajú najrôznejšie druhy pod menom Caridina japonica, jednak preto, že sa tak oveľa lepšie predávajú (Takashi Amano tomuto druhu zaistil nehynúcu slávu), ale dôvodom je aj to, že rozlíšiť importované hlbinnej nie je ľahké. Len niektoré druhy sa živia riasami (napr. Zástupcovia rodov Caridina a Neocaridina), iné sú všežravé alebo dokonca dravé. Bežnejšie sa v našich končinách stretneme so zástupcami rodu Macrobrachium, ktorí dorastajú až 8 cm a môžu byť nebezpečné menším rybám. Dravé druhy poznáme podľa veľkosti klepietok - naopak riasožravé majú klepetá drobné, opatrená česacom štetinkami na zbieranie jemných častíc. Každopádne by som neradila kupovať "veľkú dravú krevetu" alebo naopak "nejakú riasožravé". Kupujte vtedy, keď viete presne o aký druh ide a alebo ste si istí, že krv dokážete poskytnúť vhodné podmienky, či už sa z nej "vykľuje" čokoľvek.

Najlepšou cestou, ako si zaobstarať krevetky ktoré skutčně zháňame, je kúpa priamo od chovateľa. To samozrejme nie je vždy možné, pretože chovateľov kreviet je u nás zatiaľ málo a rozmnožujú len obmedzený počet druhov. Kupujeme Ak v obchode, je nevyhnutné naštudovať si dopredu dobre vzhľad nášho vybraného druhu a overiť si na mieste, že nedošlo k zámene.

Zariadenie akvária

Ako má vyzerať akvárium pre chov kreviet? Ponechajme zatiaľ bokom rozhodnutie, či chcete krevety len ako doplnok do spoločenského akvária k rybám, alebo im venujete samostatnú nádrž. Krevety nemajú žiadne zvláštne nároky na zariadení akvária, môžeme na ne pozerať ako na ryby - občas pravda trochu náročné. Musíme ustrážiť hlavne jedno nebezpečenstvo: tým je útek mimo akvárium, ktorý končieva nájdením smutné "sušienky". Krevetky sú schopné nájsť sebemenší medzierku nad akváriom, takže kryt musí byť NAOZAJ tesný. Na základe svojich skúseností môžem povedať, že konkrétne Neocaridina denticulata neutekajú vôbec - mám ich aj v úplne otvorených nádobách a počas 2 rokov neutiekla ani jediná. Avšak o krevetkách všeobecne je dostatočne známe, že vodu často opúšťajú, takže to nepodceňujte. Celkom určite utekajú tzv. Filtrujúci krevetky (Atyopsis moluccensis, Atya gabonensis) a Caridina japonica. Mimo akvárium som našla aj jednu Caridina sp. "Red Crystal", aj keď to bola jediná výnimka za dlhé mesiace.

Môžete samozrejme uveriť tvrdením, že ten či onen akvarista má Caridina japonica "v akváriu bez krytu a" je to v pohode ". Netvrdím, že je to lož - aj ja som tak CJ správala. Ale riziko je príliš veľké - okrem vyhodených peňazí ide hlavne o zmarený život hlbinnej, ktorá sa jednoducho vydala na prechádzku, tak ako je pre ňu prirodzené.

Krevetky sú ideálnym objektom pre miniakvária. Pre najmenších druhy, ako je Neocaridina denticulata a rôzne populárne farebné variety (Neocaridina denticulata "Cherry", Caridina sp. "Tiger", "Bumble Bee", "Red Crystal" atď.) Stačí pre trvalý chov akvárium s objemom okolo 10 l. samozrejme tomu musíme prispôsobiť aj počet jedincov a uistiť sa, že dokážeme udržiavať kvalitu vody na vynikajúcej úrovni. Pre miniakvária sa nehodí Caridina japonica, ktorá dorastá o dosť väčších rozmerov a potrebuje aspon 30 l akvárium. To isté platí pre dravca z rodu Macrobrachium, ktorí môžu byť ešte väčšie; filtrujúci krevetky Atya gabonensis a Atyopsis moluccensis potrebujú akvária s dĺžkou od 50 cm.

Menším druhom kreviet dáme do akvária dostatok rastlín, ideálne sú rozsiahle porasty jávskeho machu. Pre dravca alebo filtrujúci krevety, ktoré dorastajú do dĺžky cez 10 cm, pripravíme úkryty - húštiny rastlín, jaskynky, korene. Použitie substrátu nie je nutné, zvlášť tam, kde chceme krevetky chovať a odchovávať vo veľkom množstve a uľahčiť si údržbu akvária - ale je potrebné vziať na vedomie, že sfarbenie kreviet sa často prispôsobuje podkladu a intenzita farieb v takom holom akváriu bude zrejme slabší.

Voda

Krevetky potrebujú väčšinou veľa čistú vodu s nízkym obsahom dusičnanov. Úmyselne neuvádzam číslo, pretože to je pre každý druh iné - ale väčšinou je nižšia ako hodnoty dusičnanov namerané v priemerne zarybnení a udržiavanom akváriu. Dusitany, amoniak, tažké kovy a ďalšie jedy sú pre krevetky smrteľne nebezpečné už v stopových množstvách. V akváriu s krevetami sa zásadne vyhýbajte používanie akýchkoľvek liečiv, dezinfekčných prostriedkov, chemikálií na odstránenie rias alebo slimákov a pod. Pozor dajte aj na dekoráciu, aby uvoľneniu nejaké škodlivé látky. Sporné je tiež používanie hnojív, ktorá vždy obsahujú stopy medi.

Ak v akváriu filtrujeme, musíme zabrániť nasávanie kreviet do filtra - zvlášť v prípade, že sa nám krevetky množia.

Krevetkám môže byť nebezpečný aj vzostup teploty ku 30 ° C (pri niektorých druhov a variet už nastáva nebezpečenstvo pri teplote 26 ° C), čo v lete bohužiaľ nie je výnimočná situácia. Optimálna teplota sa pohybuje medzi 22 -24 ° C pre menšie riasožravé druhy, filtrujúci krevetky sa zase cíti lepšie pri teplote 25-27 ° C. Napospol všetky druhy kreviet pořebujete dostatočne prekysličenou vodu - vyhovuje im primerane prúdiaca voda, filtrujúci krevety milujú silnejší prúd. To ale neznamená, že nemôžete krevetky úspešne správať v akváriách bez filtrácie alebo iného zdroja prúdenie.

Hodnoty vody, ako je pH a tvrdosť, nie sú príliš dôležité - ale rozhodne by sa nemali pohybovať v extrémoch. Krevetky samozrejme potrebujú pre stavbu panciera vápnik, takže vo veľmi mäkkej vode sa im nebude dariť. Ako optimum je často uvádzaná voda veľmi slabo kyslá, so strednou tvrdosťou a alkalitou. Musíme však mať na pamäti, že krevety pochádzajú z veľmi rozdielnych kútov sveta a preto majú aj rôzne nároky na vlastosti vody. Líšia sa aj tolerancia soli u rôznych druhov - niektoré znášajú bez problémov aj brakickú vodu.

Pri výmenách vody, ktoré majú väčšinou priaznivý účinok na aktivitu kreviet (a tiež vyvolávajú často vyzliekanie), musíme dávať pozor na to, aby nedošlo k veľkej skokovej zmene v kvalite vody a v jej teplote!

Spolubývajúci

Samozrejmosťou je nedávať malé riasožravé krevetky do spoločnosti rýb, ktoré by ich mohli zožrať. Ktorú rybu možno považovať za "bezpečnú", a ktorú už nie, nie je ľahké povedať. Celkom určite sa krevetky nehodia k cichlidám s výnimkou tých najmenších (apistogramy). K rájovcům a podobne veľkým a žravým rybám môžeme dať veľké, odrastené krevety Caridina japonica, dravé alebo filtrujúci krevety; menšie príslušníkmi rodov Caridina alebo Neocaridina

Kŕmenie

Kupujeme Ak si krevetky preto, aby nám pomohli s riasou, je otázka vhodnej potravy jednoduchá. Řasožravých kreviet musíme dať do akvária dostatočný počet, inak nestihnú s riasou účinne bojovať. Odporúča sa až niekoľko desiatok kreviet do novozaloženého akvária, neskôr môžeme ich znižovanie. Samozrejme to závisí aj od veľkosti konkrétneho druhu. Dôležitá je skutočnosť, že všetky krevetky bez výnimky si radi pochutnajú aj na potrave pre ryby, takže ak sa na dne neustále povaľuje nespotrebované krmivo, ťažko môžeme čakať, že sa krevety pustí do rias. Skúste ryby kŕmiť opatrnejšie, alebo na niekoľko dní vysadiť kŕmenia úplne, a krevetky sa pustí do spásanie zelených povlakov. Nie každá riasa im chutí, najobľúbenejší sú krátke, len niekoľkomilimetrová zelená vlákna ( "zelená brada"), rastúce na dobre osvetlených miestach pri dostatku alebo doknce nadbytku železa. Žabie vlas pravdepodobne nežerie žiadny druh, sa štetinky by si mohla údajne poradiť Caridina japonica, aj keď niektorí chovatelia to popierajú. Podľa mojich skúseností môžem povedať, že najlepší řasožravci sú drobné krevetky rodov Neocaridina a Caridina (rôzne farebné variety). Caridina japonica, aj napriek svojou vynikajúcu povesť, dáva oveľa viac prednosť inej strave a neváha vytrhnúť rybám vločkové krmivo alebo patentky. Riasam sa venuje až v núdzi.

Všežravé krevetky kŕmime bežnou potravou pre ryby, veľkí jedinci a dravce si radi pochutnajú na niečom mäsitom. To platí aj pre riasožravé krevetky, ak ich chceme odchovávať, alebo ak nie je v akváriu dostatok rias. Přjímají vďačne akékoľvek vločky, tabletky alebo granulky. Dávam svojim krevetkám aj dekapsulovanou Artemia a alebo ešte častejšie živé Nauplie artémie, ktoré im veľmi chutia.

Filtrujúci krevetky sa cez svojou úctyhodnou veľkosť živí miniatúrnymi čiastočkami, ktoré chytajú v prúde. Často sa postaví na nejaké vyvýšené miesto neďaleko výpuste filtra a tam trpezlivo mávajú svojimi špeciálnymi vláknitými lapači. Potravu je vhodné podávať im práve do vodného prúdu - mne sa osvedčili artémie, alebo akékoľvek umelé krmivo rozdrvené na prach. Filtrujúci krevety občas pátrajú po potrave aj na dne, kde starostlivo "zametajú" povrch - to v prípade, že sa vo vode nevznáša dostatok potravy.

Čo vás môže prekvapiť

Niektoré typicky krv prejavy vás môžu zaskočiť, ak s nimi nemáte skúsenosť. Napríklad horúčkovité pobehovanie (resp. Preplávanie) po akváriu väčšinou nesignalizuje žiadny problém, ale je to znamenie, že sa niektorá samička chystá vyzliekať a je pripravená na párenie. Druhý deň je v akváriu zasa pokoj a pribudne samička obťažkaná vajíčkami. Podobne ak si krevetka preberá panožky a alebo sa inak škrabe a obchytáva, bude sa pravdepodobne čoskoro vyzliekať.

zdroj : maniakva.sweb.cz / Preklad : google.com (neopravovaný preklad) / Úprava vzhľadu : Krevetkaristika